Тачно на данашњи дан 28. март, пре 200 година, рођен је чувени песник Бранко Радичевић. Овде можете прочитати његову збирку песама.
Збирка песама Бранка Радичевића
27. марта 2024. године Народна библиотека у Б. Брестовцу је јавним часом обележила 200 година од рођења песника Бранка Радичевића. Шести разред је са својом наставницом Тијаном Огњеновић посетио народну библиотеку и седми час посветио Бранку Радичевићу. Ученици су слушали његове најпознатије песме као и о његовом животном путу и раду у нашој књижевности …
200 година од рођења Бранка Радичевића у Лалићу
Oslava 200 rokov od narodenia známeho básnika BRANKA RADIČEVIĆA….
Branko Radičević (Brod na Sava, 28. marca 1824 – Viedeň, 1. júla 1853.) bol srbský romantický básnik.
Radičević bol spolu s Đurom Daničićom najvernejším stúpencom Vukovej reformy pravopisu srbského jazyka a zavedenia ľudového jazyka do literatúry. Napísal päťdesiatštyri lyrických a sedem epických básní, dva fragmenty epických básní, dvadsaťosem listov a jednu odpoveď na kritiku. Branko Radičević bol popri Jovanovi Jovanovićovi Zmajovi a Lazovi Kostićovi najvýznamnejším básnikom srbského romantizmu. Na pamiatku básnickej tvorby B. Radičevića sa každú jeseň v Stražilove, Sremskom Karlovci a Novom Sade koná podujatie Brankovo Kolo.
Životopis:
Radičević sa narodil v Brode na Sáve 28. marca 1824.Roku v rodine Todora (Božidar) a Ruže Radičevićových, dcéry bohatého vukovarského obchodníka Janka Mihajlovića. Keďže sa narodil v predvečer svätého Alexia, dostal po ňom meno Alexius. Na druhý deň ho pokrstil krstný otec Janko Božić, brodský občan. Z otcovej strany má Branko svoj pôvod (z Boljevca) k starej srbskej Zete, a tak sa rodina pre turecké násilie presahovala cez Kotor a Budvu do Slavónie. Pred vydaním svojej prvej knihy si zmení meno na Branko (poľské meno). Brankov otec Todor bol colníkom, zaoberal sa však aj literatúrou a preložil z nemeckého jazyka Schillerovho Viliama Tella. Branko mal brata Stevana a sestru Amáliu, ktorá zomrela ako dvojročná Matka Ruža (1802-1833) zomrela predčasne na tuberkulózu, keď bol Branko ešte dieťa. Babička z otcovej strany bola Stana narodená Stajčić v Kupinove v roku 1781.
Branko Radičevič
V roku 1830 sa jeho rodina presťahovala do Zemunu, kde Branko absolvoval päť ročníkov srbskej (1830-1832) a nemeckej (1832-1835) základnej školy. V roku 1836 sa zapísal na gymnázium v Sremskom Karlovci. Sremski Karlovci a neďaleké Stražilovo mali veľký vplyv na neskoršie Brankove diela, z ktorých najznámejšia je Študentská rozlúčka, v ktorej vyjadruje želanie, aby tam bol pochovaný. Po absolvovaní šiestich ročníkov v Sremski Karlovci ukončil siedmy a ôsmy ročník v Temešvári, kam bol jeho otec preložený v roku 1841. Jeho brat Stevan zomrel v Temešvári.
V roku 1843 sa zapísal na štúdium práva vo Viedni, no po troch rokoch štúdia z fakulty odišiel. Staré priateľstvo Radičevićovcov s Vukom Karadžićom bolo Brankovým najlepším odporúčaním, aby sa pridal do kruhu Vukových spolupracovníkov a priateľov. Keď jeho brat Stevan zomrel, Branko sa spriatelil s ďalším mladým nasledovníkom Vuka, Đurom Daničićom.
Branko Radičević bol pokračovateľom myšlienok Vuka Karadžića. Napísal svoju zbierku Básne v ľudovom jazyku. Branko Radičević mal veselú povahu a písal predovšetkým ľúbostné a vlastenecké piesne. Keď ochorel, začal písať smutné básne (elégie).
Branko svoje prvé verše napísal už na gymnáziu v Karlovci a nadšený z Vukových reforiem sa začal intenzívnejšie venovať literárnej tvorbe. Svoju prvú knihu básní vydal vo Viedni v roku 1847 v čistom ľudovom jazyku v duchu modernej európskej romantickej poézie. V tom istom roku vyšiel Vukov preklad Nového zákona, Daničićova Vojna za srbský jazyk a pravopis a Njegošov Gorski vijenac, takže tento rok sa považuje za rok Vukovho neoficiálneho víťazstva.
Kvôli revolúcii, ktorá zachvátila habsburskú monarchiu, Radičević opustil Viedeň a žil na rôznych miestach v Sreme. Sláva, ktorú mu priniesli prvé piesne, bola veľká aj v Srbskom kniežatstve, kam niekoľkokrát zavítal. V obave, že jeho prítomnosť vyvolá medzi univerzitnou mládežou nepokoje, ho úrady z Belehradu vyhostili.
V tom čase začal trpieť tuberkulózou. Po návrate do Viedne v roku 1849 sa zapísal na štúdium medicíny, pokúšal sa nájsť pre seba liek, ale naďalej sa venoval literatúre av roku 1851 vydal ďalšiu zbierku básní.
Radičević zomrel na tuberkulózu 1. júla 1853 vo viedenskej nemocnici, údajne rukou Vukovej manželky Anny. Súčasník Lazar Zaharijević to vo svojich memoároch poprel, Branko zomrel v noci sám. Mal 29 rokov, opitý bol v gréckom kostole a pochovaný bol na viedenskom cintoríne sv. Značka. Jeho otec vydal v roku 1862 posmrtnú zbierku básní.
Miesto narodenia Branka Radičevića v Slavonskom Brode a Dom, v ktorom byval, ked navštevoval Gymnazium v Sremski Karlovci
Pohreb na Stražilove:
Po jeho predčasnej smrti sa na Branka Radičevića trochu zabudlo, o jeho hrob sa neudržiavali a nestarali sa. Hľadá sa zdroj, medzi Srbmi sa po dvoch desaťročiach začal vytvárať jeho kult. Keď Stevan V. Popović Vacki v roku 1877 uviedol na trh srbský ilustrovaný kalendár Orao, jeho hlavnou témou bol Branko. „Ujo Steva“ teda ako prvý priniesol na verejnosť myšlienku, ktorá by splnila Brankov sľub, že jeho kosti budú prevezené do Karlovcov. K potvrdeniu myšlienky veľkou mierou prispel aj básnik Jovan Jovanović Zmaj svojou štipľavou básňou Brankova túžba, o ktorej informovali takmer všetky srbské noviny. Vtedy sa začala veľká kampaň zbierania darov na prevoz jeho kostí, na dvadsiate piate výročie jeho smrti. Ale Laza Kostić tomu zabránil, svoju odpoveď Zmajovi zverejnil v piesni Prava Brankova žeja. Tá pieseň, v ktorej bola zmenená posledná vôľa Brankova, odmietla Zmajovi, ako aj ďalším srbským obdivovateľom Brankova pokračovať vo svojej činnosti. Nasledovalo niekoľkoročné nečakané trápenie. V roku 1883 srbský viedenský mládežnícky spolok Zora splnil básnikovo želanie a jeho telesné pozostatky previezli z Viedne do Stražilova. To všetko sa udialo v krátkom čase a v zhone, pretože hrozilo, že pri plánovanom presťahovaní sanmarkovského cintorína sa stratí každá stopa po básnikovi. Viedenská srbská mládež pod predsedníctvom Petara Despotovića začala vo Viedni vec, o sv. Sávy v roku 1883 a slávnostné premiestnenie, najprv vlakom a potom dunajskou loďou Nymph, do Stražilova, bolo ukončené 10. júla toho roku na Brankovskej vis pri Karlovci.
Tvorba:
S Brankom Radičevićom vstúpili do národnej literatúry po prvý raz piesne s výrazne lyrickými motívmi a náladou. Tie piesne spievali predovšetkým o radosti a kráse mladosti. Napriek tomu písal Radičević väčšinu svojich básní, napríklad Kad mlidijah umreti alebo Đački rastanak, ako elégie (smutné básne). Uprostred Vukových polemík s odporcami reformy srbského jazyka Radičevićova prvá zbierka piesní dokázala, že umelecké piesne sa dajú spievať aj v ľudovom jazyku.
Najznámejším Radičevićovým dielom je báseň Školská rozlúčka, v ktorej spieva o Fruške Gore, školských hrách a žarty. Elégia Kad mlidijah umreti, ktorá vyšla po Radičevićovej smrti, patrí k najkrajším elégiám srbskej literatúry, v ktorej básnik predvídal svoju blížiacu sa smrť.
Okrem lyrických piesní viedla Radičevića aj láska k ľudovej poézii k písaniu epických piesní. Dve epické básne vyšli v roku 1851 ako druhá zbierka básní. Ďalšie nepublikované básne vyšli v zbierke z roku 1862. Branko Radičević vzhliadal predovšetkým k desaťčlennej ľudovej piesni a Georgovi Byronovi, no nepodarilo sa mu vytvoriť vážnejšie umelecké diela, a tak jeho tvorba nedostála sláve jeho lyrických piesní.
Dedičstvo:
Po Brankovi Radičevićovi sú pomenované námestia v Sremski Karlovci a Zemun, základná škola vo Vranje, základná škola a ulica v Pančeve, ako aj základná škola v Smedereve a základná škola v Priboji na Lim. V roku 1984 dal postaviť pomník v Slavonskom Brode a po ňom boli pomenované dve školy v Slavonskom Brode.
Niekoľko Brankových piesní bolo upravených na interpretáciu s hudbou. Juhoslovanský a srbský spevák Zdravko Čolić nahrali popový cover Brankovej piesne Mini Karadžić (na pamiatku) pod názvom Pjevam danju, pjevam najku v úprave Kornelija Kovača, pričom pieseň Ukor zazneli v podaní rôznych interpretov, ako Marija Šestić, Mugdim Avdić. Henda, Merima Njegomir, Dušica Bilkić, Nada Mamula, Jadranka Stojaković a ďalší. Jovan Jovanović Zmaj napísal pieseň Brankova túžba. Aleksandar Dejanović nahral tamburovú pieseň na počesť Branka Radičevića.
Otec Branka Radičevića – Todor.
Martin Benka (knihovník) – Ľudová knižnica”BRANKO RADIČEVIĆ”
200 година од рођења Бранка Радичевића у Богојеву
У народној библиотеци „Бранко Радичевић“, огранак Богојево, данас смо посветили дан на спомен нашег песника. Ове године се навршава 200 година од рођења Бранка Радичевића.
У ту част, ученици I.a, II.a, III.a и IV.a разреда су посетили библиотеку и донели своје цртеже, који носе назив: Шта ћу бити кад порастем?
Деца су на цртежима приказала своје жеље и испричала, зашто су баш то изабрали и који су им планови за будућност. Имали смо следеће професије: фудбалер, учитељица или пољопривредница, писац, јахачица, учитељица или наставница, глумица, кувар, Yоutuber, учитељица и пољопривредник.
Девојчица која жели да постане писац прочитала нам је бајку, коју је она написала.
Сва деца су добила захвалницу и после тога смо се мало почастили и дружили.
Радови су изложени и свако може да их погледа.
Лепо смо се дружили и пуно новог научили.
Branko Radičević költő születésének 200 éves évfordulója
A hódsági Nemzetközi könyvtár gombosi kirendeltsége ma megünnepelte Branko Radičević szerb romantikus költő születésének 200 éves évfordulóját.
Az évforduló alkalmából a mai napon meglátogatták a könyvtárat a gombosi általános iskola I.a, II.a, III.a és IV.a osztály tanulói. A gyermekek rajzokat hoztak magukkal, amelyek a: Mi leszek, ha nagy leszek? témára készültek.
A gyermekek a rajzokon bemutatták a kivánságaikat és egyenként elmesélték, hogy mik a terveik a jövőre nézve. A következő szakmákat választották: focista, tanító néni vagy mezőgazdász, írónő, lovas, tanító néni vagy tanárnő, színésznő, szakács, Youtuber, tanító néni és mezőgazdász.
A kislány, aki írónő szeretne lenni, felolvasott nekünk egy mesét, amit ő maga írt.
Minden gyermek kapott egy emléklapot, utána pedig társalogtunk egy kicsit.
A rajzok kiállitás keretében megtekinthetőek.
Jól éreztük magunkat és sok újat tanultunk.
*